Na preberanie kľúčov od paláca, ktorého interiér už dobre pozná, sa budúci premiér starostlivo pripravuje. Takmer každý deň prekvapí novinkou o obsadenom poste, alebo novom zámere. Najnovšie to bolo stretnutie so sociálnymi partnermi, ktorých skladbu si evidentne starostlivo premyslel a vyslal signál o tom, koho považuje za politicky relevantného a komu dáva šancu pripraviť námety do programového vyhlásenia vlády.
Za rokovací stôl do Hradnej vinárne prizval predstaviteľov odborov, zamestnávateľov, zamestnancov, samospráv , katolíckej a evanjelickej cirkvy, SAV a Slovenskej rektorskej konferencie. Pre niektorých bolo prekvapením, že zástupcovia tretieho sektora na debatu prizvaní neboli. Vidím minimálne dva dôvody prečo sa tak budúci premiér rozhodol : 1) Róbert Fico doposiaľ vníma tretí sektor ideologicky a spája ho s pravicou, ktorú práve en bloc porazil. 2) Budúci šéf vlády akcentuje rolu štátu a bude sa mu evidentne oveľa ľahšie spolupracovať s hierarchickými inštitúciami, kde je jasné, kto je na ich čele a kto má v spoločnosti náležitý vplyv. V prípade ideovo pestrého tretieho sektora, zloženého z vyše tridsať tisíc subjektov, to zďaleka nie je jednoznačné.
Neprítomnosť zástupcov tretieho sektora na spomínanom sekulárno-cirkevnom obede nepovažujem za tragédiu. Naopak. Ďalšie vťahovanie do úzkych vládno-mimovládnych zväzkov by nám neprospelo. Otupilo by to našu nezávislosť, akčnosť a schopnosť alternatívnych pohľadov pri našom verejnoprospešnom pôsobení. R. Fico na spomínanom stretnutí povedal, že „by bolo chybou nevyužiť potenciál a myšlienky sociálnych partnerov". Aj keď to nie je jednoduché, my predsa máme možnosť sa za naše myšlienky postaviť a presadzovať ich. Žijeme v otvorenej spoločnosti. Budeme sa však musieť oveľa kritickejšie pozrieť na vlastné účinkovanie i na chyby, ktorých sme sa dopustili. Zamyslieť sa nad vlastnými kapacitami a položiť si otázku, ako nás dnes vníma verejnosť, médiá a politickí aktéri.
Pri zdôrazňovaní našich oprávnených požiadaviek musíme presvedčivejšie ukázať, čo prinášame do spoločnej domácnosti, ktorú čakajú neľahké časy. Vytvorenie efektívnych aliancií a nových foriem komunikácie s predstaviteľmi nastupujúcej vládnej moci je pre nás akútnou výzvou. Tretí sektor to nie sú len niektoré známe tváre z médií a kritici politikov, ale predovšetkým množstvo angažovaných a skúsených ľudí z terénu, kam štát nemá šancu ani len dovidieť.
Róbert Fico a jeho nová vláda nevyrieši s rukou vo vrecku problémy zdravotníctva, školstva, sociálne odkázaných, životného prostredia, kultúry, korupcie, postavenia Rómov a mnohé ďalšie, kde už dlhodobo pôsobia mimovládne organizácie. Očakávam, že nová vláda a jej rezorty si dajú námahu a objavia aj značný analytický potenciál slovenských think tankov v oblasti domácej a zahraničnej politiky a pri šírení dobrého mena Slovenska v zahraničí. No a napokon, v treťom sektore sú jednotlivci a organizácie, ktoré premiérovi Ficovi a jeho jednofarebnej vláde pomôžu v občianskej kontrole výkonu moci. V tom sme pri všetkej skromnosti lepši ako jeho sociálni partneri.
