Na tomto stretnutí v bratislavkom dome Quo Vadis diskutujúci, či už z radov kňazov, alebo laikov ukázali, že ľady v kresťanských spoločenstvách na Slovensku sa začínajú hýbať. Prehlásenia typu „my pracujeme a modlíme sa, ale do politiky sa nemiešame" postupne odplavuje spoločenská angažovanosť. Doba je totiž vážna.
Spoločensko-politický vývoj u nás dosiahol už taký stupeň spochybnenia samotného systému a jeho aktérov, že predstavitelia cirkví budú mať čoraz väčšie problémy nevyjadrovať sa k porušovaniu morálky politikmi. Trnavský arcibiskup Róbert Bezák v tomto urobil výrazný krok vpred. V minulotýždňovej televíznej relácii Lampa úplne naplno povedal, že dnes, v čase goríl, cíti „stiesnenosť, smútok, nepokoj....". A nemal problém vysloviť kritiku na adresu politikov, ale aj cirví pri hľadaní východísk zo šlamastiky, v ktorej sme sa všetci spoločne ocitli. Snáď to ovplyvní i premýšľanie celej biskupskej konferencie. Ak táto nechce stratiť prestíž, nesmie premárniť šancu zachytiť radikálny pohyb za spravodlivosťou a slušnosťou a pomáhať ľuďom, voličom i politikom pri zložitom orientovaní sa v morálnych dilemách. Nadchádzajúca doba samozrejme bude testovať i predstaviteľov iných cirkví a náboženských skupín.
Medzi výnimočné a doposiaľ na Slovensku nevídané angažovanie kresťanov v politickom procese patrí nestrannícka motivačná kampaň Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže pod názvom Motlitebná kampaň 40 dní teraz. Žiadna stranícka alebo cirkevná iniciatíva. Mladí kresťania sa jednoducho rozhodli pred marcovými parlamentnymi voľbami pozvať prostredníctvom dobre premyslenej internetovej komunikácie ľudí k motlitbe a pôstu za voľby do Národnej rady, bez preferovania akéhokoľvek politického subjektu. Sympaticky pritom deklarujú, že nemajú recept na najlepšiu vládu a nedokážu povedať, ktorá strana je najlepšia. Sú však rozhodnutí: „Namiesto nekonečného kritizovania či dištancovania sa od politiky chceme zaujať postoj, v ktorom sa bude odrážať zodpovednosť za túto krajinu a jej budúcnosť."
Krízová situácia, ktorá zachvátila Slovensko i celú Európu, je bezprecedentná. Acylpirínom sa už liečiť nedá. Na scéne sa objavuje veľa politických i občianskych chirurgov. Aby sa nám radikálne ozdravovanie nevymklo z rúk a nenastala nová fáza magorenia, za to zodpovedáme všetci. Na prahu druhej dekády našej samostatnej štátnosti musia ateisti, kresťania či inoverci premýšľať, rozhodovať a konať. V mene zodpovednosti za náš spoločný domov.
